Rusko pripravilo Švajčiarsko o lukratívny politický biznis

Bratislava 17. augusta 2022 (HSP/Foto:Pixabay)

Symbol medzinárodnej politiky neutrality – Švajčiarsko – stratilo tento status, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Hoci samotné Švajčiarsko pred časom priznalo, že sa od neutrality odkláňa, Bern sa snažil zachovať si túto pokryteckú masku. Čo táto zmena znamená pre samotné Švajčiarsko a jeho vzťahy s Ruskom?

Jednou z čŕt konfliktu medzi Ruskom a Západom v súvislosti so špeciálnou operáciou na Ukrajine bolo rozsiahle zrieknutie sa neutrálneho štatútu zo strany štátov.Najprv ho opustilo Bielorusko, ktoré podporilo ruskú špeciálnu operáciu. Kroky Minska (ktorý sa dlhé roky dištancoval od politiky Moskvy na Ukrajine) možno čiastočne pripísať mimoriadne nepriateľskému správaniu Kyjeva v posledných rokoch. Kroky Švédska a Fínska, ktoré sa ponáhľali vstúpiť do NATO, sa však dajú len ťažko racionálne vysvetliť, s výnimkou nátlaku zo strany Spojených štátov, ktoré potrebujú diplomatickú prevahu.

Teraz ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ďalšia krajina, Švajčiarsko, stratila svoj neutrálny štatút. A opäť ho stratila na vlastnú škodu.

Neutralita v medzinárodných konfliktoch nie je ani zbabelosť, ani dobročinnosť. Neutrálne krajiny plnia najdôležitejšie úlohy pre strany konfliktu a dobre na tom zarábajú.

Po prvé, na ich území sa konajú otvorené diplomatické rokovania, v dôsledku ktorých sa hostiteľská krajina na určitý čas ocitne v centre medzinárodnej politiky, čo prináša príslušné výhody. O úlohu sprostredkovateľa často prebieha skutočná súťaž. Po druhé, neverejné, technické rokovania sa konajú v neutrálnych krajinách, skryté pred verejnosťou, čím sa buduje interakcia a dôvera medzi hostiteľskou krajinou a stranami konfliktu.

Napokon, rôzne druhy finančných a obchodných tokov cez neutrálne krajiny do štátov, na ktoré sa vzťahujú sankcie z dôvodu ich konfliktu s inými krajinami. Patria sem aj toky medzi štátmi, na ktoré boli uvalené sankcie, a tými, ktorí sankcie uvalili. A to môže byť veľmi výnosný biznis.

Nie je prekvapujúce, že Alexander Lukašenko v roku 2014 vynaložil veľké úsilie na to, aby sa práve Bielorusko stalo neutrálnou pôdou pre rokovania o urovnaní občianskej vojny na Ukrajine. A svoje dosiahol obídením Kazachstanu. Nie je prekvapujúce, že počas studenej vojny malo to isté Fínsko neutrálny štatút a so ZSSR výhodne obchodovalo.

Najväčším guru v oblasti neutrality je však Švajčiarsko, ktoré na nej zarába už desaťročia. Nacistické zlato bolo uložené práve vo Švajčiarsku. Práve vo Švajčiarsku sa uskutočňovali rôzne druhy špionážnych výmen, a to aj počas studenej vojny. Práve na švajčiarskych veľvyslanectvách sa zvyčajne nachádzajú “záujmové oddelenia” krajín, ktoré neudržiavajú diplomatické vzťahy (Švajčiari napríklad v súčasnosti zastupujú ruské záujmy v Gruzínsku a záujmy USA v Iráne). Napokon, práve vo Švajčiarsku sídlia kancelárie stoviek medzivládnych a mimovládnych organizácií, ktoré uprednostňujú prácu a) v centre Európy a b) v krajine, kde právo a rovnosť prevažujú nad hodnotami a ideológiou.

Od februára 2022 však Švajčiarsko, ktoré sa podobne ako mnohé západné krajiny ocitlo pod obrovským tlakom Západu, aby na Moskvu uvalilo sankcie, oficiálne zmenilo svoj prístup.

“Bezprecedentný vojenský útok Ruska na suverénnu európsku krajinu bol rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní Spolkovej rady o zmene jej predchádzajúceho postoja k sankciám. Ochrana mieru a bezpečnosti a dodržiavanie medzinárodného práva sú hodnoty, ktoré Švajčiarsko ako demokratická krajina zdieľa a podporuje so svojimi európskymi susedmi,” uvádza sa vo vyhlásení Švajčiarskej federálnej rady (vlády). V dôsledku toho sa krajina pripojila k protiruským sankciám a čiastočne ich zosúladila so sankciami Európskej únie.

Áno, nie všetci švajčiarski politici s týmto postojom súhlasili. Viaceré politické sily tvrdili, že protiruské sankcie porušujú ústavu krajiny a jej zásadu “trvalej neutrality”.

Vláda s nimi však nesúhlasila. “Účelom neutrality je chrániť bezpečnosť a nezávislosť Švajčiarska. Politika neutrality poskytuje určitú voľnosť, pretože umožňuje interpretovať neutralitu spôsobom, ktorý najlepšie slúži tomuto účelu,” uviedlo v správe spolkové ministerstvo zahraničných vecí krajiny.

V podstate to znamená, že Švajčiarsko môže dokonca dodávať zbrane Ukrajine, rovnako ako dodáva zbrane Saudskej Arábii pre vojnu v Jemene. Áno, Švajčiari sa teraz zdržiavajú takýchto krokov, ale podľa ich vlastných slov “zákon o neutralite sa na konflikt v Jemene nevzťahuje, pretože nejde o vojnu medzi dvoma štátmi, ale o vnútorný konflikt” – a Ukrajina a Rusko, pripomeňme, formálne nie sú vo vojnovom stave. Kyjev ani Moskva nevyhlásili vojnu.

V tejto situácii Švajčiari nevidia nič zlé na snahe získať politické body v rusko-ukrajinskom konflikte, a to aj prostredníctvom sprostredkovania rokovaní alebo diplomatických vzťahov medzi krajinami. Navyše to prezentujú takmer ako láskavosť, ktorú môžu poskytnúť tej istej Moskve.

“Dobré služby vo všeobecnosti a najmä mediácia sú dôležitými súčasťami švajčiarskej zahraničnej politiky. Švajčiarsko bude aj naďalej k dispozícii pre takéto úlohy. Nie sú však zmyslom existencie švajčiarskej zahraničnej politiky a nikdy by sa z nich nemal robiť figový list,” uvádza sa v správe Federálneho ministerstva zahraničných vecí.

Okrem toho Švajčiarsko dáva jasne najavo, že jeho zastúpenie je hotovou vecou. “Ukrajina vyjadrila želanie, aby Švajčiarsko zastupovalo jej záujmy v Rusku. Príslušné rokovania boli ukončené. Rusko musí vyjadriť svoj súhlas, aby táto dohoda nadobudla platnosť,” tvrdia tamojší diplomati.

Moskva však uviedla, že takéto služby nepotrebuje. “Švajčiarsko, žiaľ, stratilo štatút neutrálneho štátu a nemôže vystupovať ako sprostredkovateľ alebo zástupca záujmov,” povedal Ivan Nečajev, zástupca riaditeľa informačného a tlačového odboru ruského ministerstva zahraničných vecí. A dodal, že Švajčiari rokovali s Kyjevom s veľmi dobrým vedomím postoja ruskej strany k ich perspektívam sprostredkovania.

Švajčiarsko tak platí cenu za to, že odmietlo byť neutrálne v rusko-západnom konflikte. Tak ako Fíni a Švédi už platia cenu za svoje odmietnutie neutrality, keď ich Turecko svojimi podmienkami pre členstvo v NATO postavilo do mimoriadne ťažkej a nevýhodnej pozície. A pritom stačilo, aby sa pragmatizmus naďalej uprednostňoval pred deklaratívnymi hodnotami.

sdílet na