Európa zistila svoju novú superzávislosť na Rusku

Európa zistila svoju novú superzávislosť na Rusku

Moskva 14. marca 2024 (HSP/ria/Foto:TASR/AP-Emmi Korhonen/Lehtikuva, Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin)

Ak si niekto myslel, že Európska únia, ktorá odmietla ruský plyn a podrazila si tým vlastnú ekonomiku, sa poučí a dostane rozum, musíme všetkých sklamať. Olaf Gill v odpovedi na otázky novinárov uviedol, že Európska komisia v súčasnosti skúma vplyv ruských dodávok poľnohospodárskych hnojív a obilia na spoločný trh krajín EÚ a diskutuje o potrebe zavedenia reštriktívnych opatrení. V preklade z byrokratického jazyka to znamená, že vedenie EÚ knokautovalo svoj vlastný priemysel, ale nestačí mu to, takže teraz úradníci usilovne premýšľajú, ako by mohli zlikvidovať aj vlastné poľnohospodárstvo. Tému v článku pre ruské noviny Ria Novosti rozvádza a analyzuje novinár Sergej Saučuk

Na snímke predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ruský prezident Vladimir Putin

Nejde o žiadne preháňanie, pretože Olaf Gill a jeho kolegovia dobre poznajú objem dovozu draselných, fosfátových a najmä dusíkatých hnojív, ako aj čísla dovozu pšenice z východu. Preto vyhlásenie, že Európska únia je pripravená okamžite zaviesť potrebné sankcie v prípade zistenia nadmerného vplyvu ruských dodávok (t. j. kritickej závislosti), nemožno nazvať inak ako snahou o zvýšenie cien základného potravinového koša.

V mnohých podobných publikáciách sa pri na prvý pohľad nepochopiteľných krokoch a rozhodnutiach európskych predstaviteľov často používajú výrazy, ktorých obsah vyjadruje “samovražedné” konanie, čo je nesprávne, pretože moderný tím európskych manažérov jednoznačne plní predpísaný plán. O tom si však povieme nižšie.

Najprv sa pozrime na niekoľko základných faktov a čísel.

Rusko je tretím najväčším výrobcom poľnohospodárskych hnojív s celkovou produkciou 51,9 milióna ton, a to za Indiou (52,5 milióna) a Spojenými štátmi (54,4 milióna ton ročne). Na dokreslenie situácie treba dodať, že Spojené štáty sú aj hlavným svetovým vývozcom agroproduktov a na konci roka 2022 Američania predali na vývoz potraviny a ďalšie súvisiace produkty za veľmi pôsobivých 196 miliárd dolárov. Druhá v tomto rebríčku, Brazília, zaostáva v peňažnom vyjadrení o takmer 60 miliárd dolárov.

Rusko patrí spolu s uvedenými USA, Kanadou, Čínou, Marokom a Saudskou Arábiou aj medzi šesť najväčších svetových vývozcov hnojív, ktoré spolu pokrývajú takmer 53 % svetového trhu.

Zo zverejnených údajov Rosstatu vyplýva, že minulý rok sa niesol v znamení nárastu výroby hnojív. Vyrobilo sa napríklad 9,1 milióna ton draslíka (+24,6 %), 12,5 milióna ton dusíka (+5,2 %) a 4,4 milióna ton fosfátov (mierny nárast o 0,2 %). Samostatne sa vyrobilo 17,1 mil. ton amoniaku, ktorý sa používa na výrobu zložitejších viaczložkových zlúčenín, čo je o pol percenta menej ako pred rokom.

Aby sme boli objektívni, povedali by sme, že minuloročný rast bol spôsobený predovšetkým vplyvom nízkeho porovnávacieho základu, keďže výroba v roku 2022 sa prepadla o takmer dvanásť percent. Napríklad draselných hnojív sa vtedy vyrobilo o tretinu menej a v roku 2021 boli objemy ešte skromnejšie. Analytici špecializovaného trhu poznamenávajú, že pokles výroby bol spôsobený znížením produkcie chloridu draselného, a to zámerne, aby sa uvoľnila logistická a trhová medzera pre podobné tovary z Bieloruska, ktoré sa vyvážali.

Ak sa však pozrieme na kalendárnu dynamiku, ukáže sa, že od začiatku ŠVO produkcia a vývoz hnojív, bez ktorých je moderné poľnohospodárstvo so svojimi výnosmi plodín fyzicky nemožné, neustále a rýchlo rastie.

Z hľadiska lokalizácie sa výroba dusíkatých hnojív dostala na priemyselný základ v Stavropoľskom kraji a v Tulskej oblasti. Potašové hnojivá sa takmer výlučne vyrábajú na Urale, kde sa nachádzajú zdrojové bane v Solikamsku a Bereznikách. Na výrobe fosfátových prísad sa podieľa pätnásť závodov, z ktorých dva najväčšie sa nachádzajú vo Veľkom Novgorode.

Podľa Ruského združenia výrobcov hnojív (RAPU) sa Rusko nachádza na druhom mieste v rebríčku svetových vývozcov. Aby sme však neupadli do herézy zámerne chybných úsudkov, je veľmi dôležité pochopiť, že Európa tradične nie je najväčším trhom pre ruské výrobky. Na konci roka 2022 Rusko vyviezlo hnojivá za takmer devätnásť miliárd dolárov, pričom najväčšími odberateľmi boli Brazília (5,2 miliardy), India (2,7 miliardy), USA (1,9 miliardy), Čína (910 miliónov) a Indonézia (700 miliónov). Áno, počuli ste správne, Spojené štáty v tichosti nakupujú ruské hnojivá, aby zásobovali svoj obrovský domáci agrosektor.

Pokiaľ ide o Európu, kde sa náš dnešný rozhovor začal, niektoré krajiny únie nakupujú zanedbateľné množstvo ruských hnojív. Do konca roka 2022 však doviezli výrobky v celkovej hodnote 2,7 miliardy dolárov, z čoho 1,5 miliardy dolárov išlo na dusíkaté hnojivá (získavané zo zemného plynu), pričom Európania zaplatili aj viac ako 1 miliardu dolárov za viaczložkové zmesi.

Málo známa skutočnosť na pozadí neustále duniacich ropných a plynových sankcií. Európska únia dodnes nezaviedla zákaz dovozu ruských hnojív, a to napriek divokému tlaku Washingtonu.

Dôvod je veľmi jednoduchý.

Pred mesiacom poskytol prezident nórskej chemickej spoločnosti Yara, ktorá vyrába aj poľnohospodárske hnojivá, alarmujúci rozhovor, v ktorom citoval údaje Eurostatu, že od začiatku vojenskej operácie na Ukrajine závislosť EÚ od ruských hnojív nielenže neklesla, ale naopak, vzrástla a stala sa hrozivou. Tore Holsether citoval údaje, podľa ktorých sa dovoz ruských dusíkatých hnojív do EÚ od rozpadu plynových kontraktov zvýšil o viac ako tretinu. Zároveň sa zdvojnásobili dodávky močoviny a v súčasnosti je len v tejto konkrétnej oblasti závislosť od ruských dodávok viac ako päťdesiatpercentná.

Bolo by logické predpokladať, že európski lídri nie sú nepriateľmi vlastného národa a nebudú túto tému otvárať, ale ako vidíme, je to práve naopak.

Dôvod tohto zdanlivo iracionálneho správania je jednoduchý a čitateľný. Niečo podobné sme už videli pri uvalení sankcií a zničení Nord Streamov. Len za dva roky sa podiely dodávok uhľovodíkov do Európy – stále veľmi bohatého regiónu – radikálne zmenili.

Rusko bolo z trhu vytlačené, ale Nórsko a najmä USA znásobili svoju prítomnosť a zisky. Existujú vážne dôvody domnievať sa, že budeme môcť sledovať ďalšiu sériu upadania Starého sveta do úplnej a zúfalej závislosti, teraz v sektore potravín a poľnohospodárskych výrobkov. Ak si uvedomíme, že vlani sa podľa odhadov japonskej banky MUFG v EÚ zatvorilo viac ako päťdesiat závodov na výrobu hnojív, a predpokladáme, že v blízkej budúcnosti sa uzavrie aj dodávateľský kanál z Ruska, všetky dieliky mozaiky zapadnú na svoje miesto.

Môžete menej často tankovať do auta, môžete šetriť elektrickou energiou a v zime spať doma v teplom svetri, ale jesť musíte každý deň. A tak ak nebudú ruské hnojivá za trhovú cenu, okamžite ich nahradia neľudsky drahé americké hnojivá. A ak sa niekto pokúsi mudrovať, vykoleduje si veľmi dobrú šancu na prirodzené hladové nepokoje, pretože chlieb, múka a olej budú stáť nedostupné peniaze.

Tí, čo radi hovoria o slobode a demokracii, nepotrebujú rovnocenných partnerov, potrebujú poslušných a bohatých kupcov, ktorí sa v prípade krajného zúfalstva budú dať nasmerovať proti Rusku, obviniac ho, tak ako to majú vo zvyku, zo všetkých smrteľných hriechov vrátane hladu.

sdílet na