Zelenskyj na vlastnej koži zisťuje, že Kissinger hovoril pravdu

Bratislava 4. augusta 2023 (HSP/Americanthinker/Foto:TASR/AP)

Po páde Berlínskeho múru sa Severoatlantická aliancia rozbehla do celého sveta na vlne ideologickej exaltácie, aby pretvorila svet na západné hodnoty. Svet bol svedkom realizácie nového poslania NATO na Balkáne, v Libanone, Somálsku, Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyi a teraz na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj čaká na stretnutie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom na summite NATO vo Vilniuse 12. júla 2023.

Po ponižujúcej porážke v Afganistane potrebovalo NATO ďalšiu vojnu, aby ospravedlnilo svoju existenciu. Táto vojna mala byť v kontraste s predchádzajúcimi neúspešnými projektmi NATO. Mala byť ostrá a krátka, bez západných obetí. A tentoraz by NATO zvíťazilo, píše Alexander G. Markovsky, vedúci pracovník londýnskeho Centra pre politický výskum, konzervatívneho think-tanku, ktorý sa zaoberá národnou bezpečnosťou, energetikou, analýzou rizík a ďalšími otázkami verejnej politiky, v časopise The American Conservative.

Zdalo sa, že vedúci predstavitelia NATO si vychutnávajú vyhliadku na vojnu. Keď v decembri 2021 Putin v poslednej chvíli požadoval, aby NATO zastavilo rozširovanie na východ, a zaviazal sa neprijať Ukrajinu do NATO, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg arogantne odmietol akúkoľvek diskusiu na túto tému.

Vyhnutie sa vojne

Zelenskému tiež nič nebránilo v tom, aby sa vyhol vojne. Ak by sa vzdal žiadosti o členstvo v NATO, vyhovelo by to požiadavkám Moskvy a invázia by bola odvolaná. Skorumpovaní vládcovia v Kyjeve však neboli motivovaní záujmom o stabilitu a celistvosť Ukrajiny. Hnali ich miliardy vo finančnej a vojenskej pomoci a neobmedzené vyhliadky na osobné obohatenie.

Niektorí Európania, ktorí si sami zablokovali akúkoľvek schopnosť pomstiť sa za stáročia porážok a poníženia, videli príležitosť na odvetu, najmä bez priamej vojenskej účasti. Biden sa tešil, že sa vymaní z Afganistanu a ukrajinská kríza sa stane zlomovým bodom jeho prezidentstva.

Iróniou je, že túto vojnu chceli všetci okrem Putina.

NATO skutočne navrhlo odvážny gambit. Stratégia spočívala v tom, že Amerika a jej spojenci vyprovokujú inváziu Moskvy a využijú ju ako zámienku na uvalenie ničivých sankcií na Rusko. Sankcie mali ochromiť ruskú ekonomiku a vytvoriť domáci tlak na prezidenta Putina, ktorý by ho prinútil odísť od moci. Putinov odchod by vytvoril mocenské vákuum, ktoré by Rusko geopoliticky oslabilo. Čo sa stane s Ukrajinou, bolo nepodstatné; slúžila ako návnada.

Strategickí géniovia NATO však opäť zlyhali. Rusko sa nezrútilo, sankcie nedosiahli želaný výsledok a NATO sa nechalo vtiahnuť do vojny v zastúpení s Ruskom.

Nová stratégia NATO

Táto triezva realita prinútila NATO zmeniť podobu konfliktu a navrhnúť novú stratégiu. Súčasná stratégia sa zameriava na dlhotrvajúcu opotrebovaciu vojnu s cieľom oslabiť Rusko ekonomicky a vojensky a prinútiť ho k určitému druhu kapitulácie. Keďže vojna zúri na ukrajinskom území, Ukrajina platí zničujúcu ľudskú a hospodársku cenu. Približne polovica z 35 miliónov obyvateľov opustila krajinu alebo bola zabitá či ťažko zranená s trvalými následkami. Jej infraštruktúra, ktorá sa budovala približne 200 rokov, je zničená, hospodárstvo je prakticky zdevastované a krajina, ktorá bola kedysi chlebodarcom Európy, nedávno prijala zákon o umožnení pestovania marihuany.

Krajina je v stave materiálnej biedy, ktorej prežitie závisí od medzinárodnej pomoci. Zelenskyj chodí s natiahnutou rukou po svete a prosí o vojenskú a hospodársku pomoc. Hanebne sa z tejto trpiacej krajiny s dobre vzdelaným obyvateľstvom stala krajina žobrákov. Zelenskyj sa dokonca oblieka ako žobrák.

Zelenskyj sa domnieva, že keďže presadzuje záujmy Západu, mali by existovať recipročné záväzky. Spásu krajiny vidí v tom, že vstúpi do NATO a EÚ, bude prijatá a dostane sa na medzinárodné sociálne dávky. Okrem toho očakáva, že Západ ponúkne stovky miliárd dolárov na obnovu.

sdílet na