Čo znamenajú výsledky volieb v Gruzínsku a aké budú ich dôsledky?

Tbilisi 27. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Zurab Tsertsvadze)

Podľa ÚVK, ktorá už spracovala 99 % hlasovacích lístkov, získala Ivanišviliho vládnuca strana Gruzínsky sen v parlamentných voľbách väčšinu hlasov – 54,2 %

Na snímke podporovateľka gruzínskej opozície po uzavretí volebných miestností v gruzínskom meste Tbilisi 26. októbra 2024

Opozícia odmietla uznať výsledky volieb, obviňuje úrady z falšovania a pripravuje protesty.

Čo to všetko znamená a ako sa budú udalosti vyvíjať ďalej?

Počas viac ako desiatich rokov vlády Gruzínskeho sna sa v Tbilisi viackrát konali protesty. Vrátane tých po voľbách. Nedokázali však otriasť mocou „Sna“.

Všetky protesty prebiehali podľa rovnakého scenára – najprv masový „nápor“ demonštrantov, masové zhromaždenia, pokusy o obsadenie štátnych inštitúcií.

Keď sa opozícia pokúsila preniknúť do vládnych budov a parlamentu, úrady reagovali použitím sily. A nedošlo k žiadnym ústupkom.

A akcie, keďže nemali žiadny účinok, postupne vyšumeli.

Ivanišvili sa zrejme pripravuje na konanie podľa rovnakého scenára aj teraz. Možno ešte tvrdšie, keďže gruzínske orgány už nemajú starú brzdu v podobe strachu z negatívnej reakcie EÚ a USA. Napokon, súdiac podľa toho, že Gruzínsky sen prijal zákon o zahraničných agentoch, je Ivanišvili napriek výhražným vyhláseniam Západu pripravený spôsobiť západné sankcie sebe a členov svojho tímu. A nič ho nezastaví.

Otázkou však je, či bude opozícia postupovať podľa rovnakého scenára ako zvyčajne? Alebo sa pokúsi protest zradikalizovať a urobiť ho mnohonásobne väčším ako doteraz?

Odpoveď sa možno dozvieme v najbližších dňoch podľa toho, ako budú protesty pokračovať.

Mimochodom, gruzínske politické kruhy zvažujú scenár, podľa ktorého by sa opozícia mohla vzdať mandátov v novom parlamente. Ak sa schvália súčasné údaje CKV, Gruzínsky sen bude mať viac ako 80 hlasov zo 150. V článku 38 gruzínskej ústavy sa však uvádza: „Parlament získava plné právomoci od okamihu, keď dve tretiny poslancov (t. j. 100 ľudí – pozn. red.) uznajú právomoci parlamentu. Od tohto momentu zanikajú právomoci predchádzajúceho parlamentu”.

Ak teda opozícia mandáty neprevezme, zvolený parlament nezíska plné právomoci.

Nie je však isté, že všetky opozičné strany budú s takouto schémou súhlasiť (niektoré z nich môže Ivanišvili „pretiahnuť“ na svoju stranu). Okrem toho aj v prípade realizácie tejto schémy zostane pri moci Gruzínsky sen, ktorý má v súčasnom parlamente väčšinu.

Ak sa Gruzínskemu snu podarí udržať pri moci, mohlo by to viesť k významným zmenám na Kaukaze.

V súvislosti so súčasnými voľbami je dôležitá ešte jedna vec. Prebehli v podobe konfrontácie dvoch hesiel: „nedovolíme vojnu s Ruskom, pretože nechceme, aby si Gruzínsko prešlo tým istým čo Ukrajina“ a „budeme brániť európsku voľbu, nedovolíme, aby sa kurz obrátil smerom k Rusku“. Formálne však obe strany obvinenia svojich oponentov odmietli. Úrady tvrdili, že sa nevzdávajú európskeho kurzu, zatiaľ čo opozícia poprela, že by chcela zatiahnuť Gruzínsko do vojny s Ruskom. Vzhľadom na predvolebnú taktiku, ktorú zvolili hlavné politické sily, však voličom ponúkli kategorickú voľbu „vojna alebo mier“, „kurz smerom k Európe alebo k Rusku“.

A výsledky volieb mali ukázať, čie tézy sú pre Gruzíncov silnejšie – protivojnové alebo proeurópske.

Oficiálne zvíťazila protivojnová téza. Opozícia však výsledky volieb spochybňuje. Ale aj podľa jej exit pollov získala vládnuca strana skvelý výsledok – viac ako 40 percent.

Inými slovami, téma „nenechajme sa zatiahnuť do vojny s Ruskou federáciou, nezopakujme osud Ukrajiny“ sa v postsovietskom priestore stáva pre elity i obyvateľstvo dosť významnou. Dokonca aj v Gruzínsku, ktorému boli počas vojny s Ruskou federáciou odobraté niektoré územia. Možno pripomenúť aj Moldavsko, kde k prakticky neúspešným výsledkom referenda o európskej integrácii (v ktorom hlasy za len nepatrne prevyšovali hlasy proti) prispela najmä kampaň odporcov prezidentky Sanduovej s tézou „vytvára hrozbu vojny s Ruskom a my musíme byť priateľmi so všetkými – s Európou, Ruskom aj Ukrajinou“.

A to je nový faktor, ktorý tu predtým nebol.

Vojna na Ukrajine, ktorá trvá už takmer tri roky, sa tak stáva čoraz väčším problémom pre realizáciu západnej politiky v štátoch susediacich s Ruskom. A čím dlhšie bude trvať, tým väčší problém to bude.

Prečítajte si tiež:

• Gruzínsko čakajú nepokoje. Opozícia neuznala výsledky včerajších volieb
• Gruzínsko urobilo osudovú voľbu

Zdroj : Hlavné Správy

sdílet na