Pred piatimi rokmi Si Ťin-pching nariadil armáde, aby sa pripravila na vojnu; dnes je príkazom vyhrať vojnu

Peking 22. novembra 2022 (HSP/nationalinterest/Foto:Twitter)

Si Ťin-pching sa pustil do transformácie politickej štruktúry Komunistickej strany Číny, najmä politbyra, s cieľom posilniť Čínu v boji proti Taiwanu, píše Simone Gao, oceňovaná investigatívna novinárka a dokumentaristka, ktorá sa vo svojej práci venuje Číne, pre The National Interest

Na snímke Si Ťin-pching

V deň amerických strednodobých volieb, keď väčšina Američanov presunula svoju pozornosť od Číny, čínsky vodca Si Ťin-pching predniesol na 20. celoštátnom zjazde Komunistickej strany Číny (KSČ) svoj najznepokojujúcejší prejav od získania svojho historického tretieho funkčného obdobia. V prejave ako vrchný veliteľ spoločných operácií Ústrednej vojenskej komisie Si povedal: “Dnes som spolu s členmi Ústrednej vojenskej komisie prišiel…, aby som vám všetkým jasne povedal, že nová Ústredná vojenská komisia sa pevne prispôsobí duchu 20. národného kongresu, aby sme komplexne posilnili pozíciu výcviku vojsk a pripravili sa na vojnu.” Táto poznámka odznela počas návštevy spoločného operačného veliteľského centra, bunkra zakopaného niekoľko sto metrov hlboko na okraji Pekingu.

Naznačuje tento výcvik jednotiek, že Si pripravuje Čínu na vojnu o Taiwan? Hoci mnohí ľudia sa zdráhajú uznať to za bezprostrednú realitu a namiesto toho určujú, že Siove poznámky sú štandardnou rétorikou veliteľa vojnovej jednotky, ktorej cieľom je pripraviť sa na boj, dvojznačnosť v súvislosti s Taiwanom je zriedkavo Siovým zámerom. Naopak, Si chce dať svetu veľmi jasne najavo svoj zámer prevziať kontrolu nad Taiwanom.

Neskôr v tom istom prejave Si povedal, že Ľudová oslobodzovacia armáda (PLA) musí uprednostniť jedinú základnú normu: bojovú účinnosť. Čínska armáda musí sústrediť všetku svoju energiu na boj a zvyšovanie svojej schopnosti vyhrávať vojny.

To je úplne odlišné od toho, čo Si povedal pred piatimi rokmi, keď navštívil to isté spoločné operačné veliteľské centrum po 19. zjazde strany. Vtedy požiadal armádu, aby “posilnila zodpovednosť, posilnila reformy a inovácie, posilnila implementáciu a komplexne zlepšila schopnosť pripraviť sa na vojnu v novej ére”.

Pred piatimi rokmi Si nariadil armáde, aby sa pripravila na vojnu; dnes je príkazom vyhrať vojnu.

Ale vyhrať vojnu proti komu? Priamym cieľom je jednoznačne Taiwan, ale skutočným súperom PLA je Amerika a jej spojenci, ktorí pravdepodobne prídu na obranu Taiwanu, ak Čína napadne ostrov.

Ak sa Amerika a jej spojenci zapoja do boja o Taiwan, nebude to rýchla bitka, v ktorú Si dúfal, aj keď PLA získa prevahu už na začiatku. Bude to dlhá a tvrdá vojna na bojisku a doma, pretože Si sa bude snažiť najprv získať podporu svojho národa a potom si ju udržať v dlhých bojoch a pri rozsiahlych stratách na životoch. Ako však ukazuje bližší pohľad na nové najvyššie vedenie ČKS, zdá sa, že práve na to sa Si pripravuje. Si vytvoril vojnový kabinet, ktorý je schopný efektívne čerpať zdroje a pripraviť celý národ na vojnu.

Po 20. zjazde strany bola do čela dvojmiliónovej PLA postavená nová Ústredná vojenská komisia (CMC). Najvýraznejší rozdiel medzi Siovou novou CMC a predchádzajúcou je ten, že súčasné vedenie sa úzko zameriava na Taiwan a vedenie vojny. Admirál He Weidong, nový podpredseda CMC, predtým viedol Veliteľstvo východného divadla, ktorého hlavnou úlohou je opätovné získanie Taiwanu silou. Dohliadal aj na rozsiahle vojenské ostreľovanie Číny v okolí Taiwanu v súvislosti s augustovou návštevou predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na ostrove. Jeho povýšenie na podpredsedu mnohí považujú za prekvapujúci odklon od čínskeho vzoru politických povyšovaní, keďže predtým nebol členom CMC ani ústredného výboru strany. Siova ochota radikálne sa odkloniť od zaužívaných politických vzorcov dokazuje jeho ústredné zameranie na Taiwan.

Ďalším podpredsedom CMC zostal admirál Zhang Youxiao, ktorý je jedným z dvoch členov, ktorí sa zúčastnili na čínsko-vietnamskej vojne v roku 1979 a zažili bojové nasadenie. Táto voľba bola očakávanejšia vzhľadom na to, že otcovia Zhanga a Siho spolupracovali počas čínskej občianskej vojny v 40. rokoch minulého storočia a obe rodiny majú naďalej dobré vzťahy. Navyše napriek tomu, že mnohí členovia ČKS osobne nezažili čas v boji, všetci sú nepriateľsky naladení voči myšlienke sebaurčenia Taiwanu.

To, že veľká časť najvyššieho vedenia PLA je optimalizovaná pre inváziu na Taiwan, veľa napovedá o zámeroch Siho tretieho funkčného obdobia. Ale chcieť viesť vojnu je ďaleko od toho, aby mal zdroje a stratégie potrebné na víťazstvo vo vojne, do ktorej sa určite zapojí mnoho svetových veľmocí. Existujú však náznaky, že Si svoj plán na vedenie vojny o Taiwan doladil.

Politbyro ČKS je mocný vládnuci orgán, druhý po Stálom výbore politbyra. Do dvadsiateho politbyra pribudlo sedem šéfov provincií, čo predstavuje 40 % z dvadsaťštyričlenného politbyra bez členov Stáleho výboru. Ide o hlboký odklon od normy, čo vyvoláva otázky o Siových motiváciách vymenovať za členov politbyra toľko vedúcich predstaviteľov provincií. Pri ďalšom skúmaní vidíme, že títo miestni stranícki tajomníci sa delia do troch kategórií: tí, ktorí boli vysokými technokratmi v oblastiach súvisiacich s vojenstvom, tí, ktorí preukázali vynikajúce schopnosti koordinovať a vykonávať úsilie v provincii, ktorá bude priamo zapojená do vojny o Taiwan, a tí, ktorí sú v takýchto provinciách blízkymi Siovými dôverníkmi.

Piatimi špičkovými technokratmi v novom politbyre sú Li Ganjie, jadrový expert z provincie Šan-tung, Ma Xingrui, odborník na letectvo a kozmonautiku z provincie Sin-ťiang, Zhang Guoqing, ktorý pochádza z provincie Liaoning a bol generálnym riaditeľom China Ordnance Industry Group, a Yuan Jiaun z provincie Če-ťiang, ďalší odborník na letectvo a kozmonautiku.

Všetci títo úradníci začali zastávať čoraz zložitejšie a vplyvnejšie vládne funkcie po tom, ako sa Si koncom roka 2012 stal generálnym tajomníkom ČKS, a všetci boli povýšení do svojich súčasných funkcií provinčných straníckych tajomníkov koncom roka 2020 a 2021, po tom, ako sa Si dostal do medzinárodných správ pre svoje postoje k Taiwanu. Pri podrobnejšom skúmaní sa ukazuje, že profesionálne zázemie týchto tajomníkov je silne prepojené s provinciami, ktoré v súčasnosti riadia, a s potenciálnymi potrebami Číny vo vojne s Taiwanom.

Li Ganjie, stranícky tajomník provincie Šan-tung a jadrový expert, pracoval väčšinu svojej kariéry v jadrovom sektore a nakoniec zastával funkciu námestníka ministra ochrany životného prostredia a riaditeľa národnej správy jadrovej bezpečnosti. V roku 2016 začal zastávať miestne riadiace funkcie a v septembri 2021 sa stal straníckym tajomníkom Šan-tungu. Li bol do tejto funkcie pravdepodobne vymenovaný, pretože Šan-tung je kľúčovou základňou pre rozvoj čínskeho jadrového priemyslu. Čína rýchlo rozširuje svoj jadrový arzenál a rozvíja jadrovú energetiku s cieľom zvýšiť svoju energetickú nezávislosť.

Druhý člen, odborník na letecký a kozmický priemysel a stranícky tajomník provincie Sin-ťiang Ma Xingrui, už mnoho rokov zastáva najvyššie riadiace funkcie v leteckých a technologických spoločnostiach a vedie úsilie, ktoré stojí za čínskymi pilotovanými letmi do vesmíru a nosnými raketami novej generácie. Ma bol poverený funkciou straníckeho tajomníka v Sin-ťiangu, pretože hlavné čínske letecké a kozmické základne sa nachádzajú na severozápade a najdôležitejší satelitný navigačný systém Beidou má sídlo v Sin-ťiangu.

Systém Beidou bol navrhnutý tak, aby konkuroval technológii GPS americkej výroby a slúžil ako jej náhrada. Okrem civilného využitia dokáže Beidou navigovať vojenské vozidlá a môže navádzať presné úderné zbrane, ako sú balistické rakety, riadené strely a rakety vzduch-zem. Presná schopnosť úderu, ktorú poskytuje Beidou, by potenciálne mohla umožniť “dekapitáciu” raketových útokov na politické centrá alebo dôležité vojenské zariadenia Taiwanu. V prípade konfliktu s Amerikou bude môcť PLA pomocou navigačného systému Beidou uskutočniť presné raketové útoky na vojenské základne USA na Guame a námorné ciele, ako sú lietadlové lode.

Tretím vojensky zameraným členom CMC je stranícky tajomník provincie Liaoning Zhang Guoqing. Zhang začal svoju kariéru v spoločnosti China North Industries Corporation, ktorá sa neskôr premenovala na China Ordnance Industries Group Corporation a celosvetovo je známa ako Norinco Group. Norinco je veľký štátny podnik, ktorého výrobné centrum sa nachádza v Šen-jangu, hlavnom meste provincie Liaoning. Na rozdiel od iných štátnych spoločností je spoločnosť Norinco priamo riadená ústrednou vládou. Spoločnosť je hlavnou výskumnou a výrobnou základňou pre PLA a dodáva zbrane, muníciu a vybavenie pre mnohé zložky čínskej armády, ozbrojenú políciu a verejné bezpečnostné zložky, čím sa stáva kľúčovou pre národnú obranu Číny. Zhang pracoval v spoločnosti Norinco dvadsaťtri rokov a pred vstupom do štátnej služby bol generálnym riaditeľom.

Štvrtým novovymenovaným vojenským technokratom CMC je Liu Guozhong, ktorý pred vstupom do politiky pracoval v jednej z prvých čínskych tovární na bomby a rakety. V roku 2016 Liu začal pôsobiť v miestnych politických funkciách a v roku 2020 bol vymenovaný za straníckeho tajomníka provincie Šen-si, ktorá je hlavným centrom výroby zbraní a v jej hlavnom meste Si-an sa nachádza výrobná základňa veľkých dopravných lietadiel.

Piatym a posledným technokratom je stranícky tajomník provincie Če-ťiang a odborník na letecký priemysel Jüan Ťia-ťün. Yuan bol hlavným veliteľom programu vesmírnej lode Shenzhou a prezidentom Čínskeho inštitútu pre leteckú a kozmickú vedu a techniku predtým, ako bol od roku 2014 vymenovaný do viacerých provinčných funkcií v rámci provincie Zhejiang. V auguste 2020 bol vymenovaný za straníckeho tajomníka tejto provincie.

Z vojenského hľadiska by provincie Če-ťiang, Fu-ťien a Ťiang-si boli ústredným bodom čínskej invázie na Taiwan, a to najmä z dôvodu ich blízkosti k ostrovu. Okrem toho je provincia Zhejiang pozoruhodná silou svojho hospodárstva a úlohou vzrastajúceho technologického centra. Ústredná vláda ho označila za kľúčovú oblasť rozvoja čínskeho leteckého a kozmického priemyslu s veľkým dôrazom na výskum a vývoj v oblasti výroby lietadiel a dronov. To sa určite prejaví v náraste “inteligentných” zariadení – vrátane bezpilotných systémov, umelej inteligencie a hypersonických rakiet -, ktorý Si oznámil v správe predloženej 20. národnému zhromaždeniu.

Okrem týchto piatich technokratov vymenoval Si do funkcie straníckeho tajomníka provincie Kuang-tung svojho dlhoročného verného straníka Chuanga Kunminga. Dôležitosť tejto provincie pre prípadnú inváziu na Taiwan objasnila uniknutá nahrávka z májového zasadnutia velenia južného divadla, z ktorej vyplynulo, že Guangdong bude niesť zodpovednosť za poskytovanie vybavenia, logistiky a dodávok vojsk pre PLA v prípade akéhokoľvek konfliktu s Taiwanom.

Poslednou provinciou, ktorá má rozhodujúci význam pre prípadnú inváziu na Taiwan, je provincia Fujian, ktorá sa nachádza priamo oproti Taiwanu. Pre tento geograficky kritický región Si vybral odborníka na verejné zdravotníctvo a Siovho verného Yin Liho, ktorého Si predtým uprednostňoval pre jeho účinnú a rozhodnú protipandemickú politiku počas jeho pôsobenia vo funkcii guvernéra provincie Sichuan. Ocenili ho aj za jeho preventívne riadenie siete, čo je schopnosť, ktorá bude pre provinciu v prvej línii počas vojny rozhodujúca, pretože rozhodná mobilita a účinná koordinácia budú nevyhnutné.

Tieto vymenovania umožnia Siovi efektívne využiť znalosti a talent jeho kľúčových zasvätených osôb na vývoj vojenských technológií, vytvorenie mechanizmov civilno-vojenskej spolupráce a výrobu zbraní potrebných na úspech pri útoku na Taiwan. Táto myšlienka do znepokojujúcej miery pripomína úvodnú vetu knihy Dertotale Krieg (Totálna vojna), ktorú napísal Erich Friedrich Wilhelm Ludendorff, nemecký generál a vojenský teoretik, ktorý významne prispel k nástupu nacistov k moci. V úvodných poznámkach Ludendorff tvrdí, že “budúca svetová vojna už nebude akciou na dosiahnutie obmedzených politických cieľov vojenskými prostriedkami, ale komplexným a absolútnym bojom o prežitie obrovských národov. Preto musí Nemecko pred vypuknutím ďalšej vojny transformovať svoju politickú štruktúru, hospodársky priemysel, spoločenský vzhľad a ľudovú psychológiu do podoby vhodnej na dosiahnutie maximálnej vojenskej účinnosti”. Ludendorff tvrdil, že hoci víťazstvo závisí od rozhodujúcich bitiek, mobilizácia a vybavenie armády je národným podnikom, ktorý musí byť postavený nad všetky ciele.

Si sa pustil do transformácie politickej štruktúry ČĽP, najmä politbyra, aby posilnil Čínu na boj proti Taiwanu a potenciálne aj proti svetu. Zmenil aj “sociálny vzhľad a ľudovú psychológiu” Číny prostredníctvom zvyšovania štátnej kontroly nad čínskou spoločnosťou a priemyslom. Si transformuje hospodárstvo nespočetným množstvom spôsobov, najmä obnovením štátom riadených “dodávateľských a odbytových družstiev”, ktoré boli rozšírené počas čínskeho príkazového hospodárstva pred viac ako polstoročím a umožňujú, aby dodávky a predaj tovaru kontrolovala vláda.

Družstvá sprevádzajú ďalšie verejno-súkromné partnerstvá, sprísnené mechanizmy daňovej kontroly zamerané na bohatých, obmedzenia cestovania občanov do zahraničia a dokonca aj štátne komunitné kuchyne, ktorých hlavným cieľom, aspoň podľa čínskej vlády, je poskytovať pohodlie starším ľuďom, ktorí potrebujú starostlivosť. Hoci to môže byť do istej miery pravda, tým, že tieto opatrenia umožňujú štátu zhromažďovať a rozdeľovať zdroje a podnecujú ľudí ku kolektívnym aktivitám, zvyšujú kontrolu vlády nad rozdeľovaním zdrojov, čo bude vhodne vyhovovať vojnovému riadeniu spoločenských zdrojov a potrieb.

John Culver, výskumný pracovník CIA vo výslužbe a vedúci pracovník Atlantickej rady, nedávno napísal, že neexistuje žiadny náznak blížiacej sa invázie PLA na Taiwan, prinajmenšom do roku 2024. Culver tvrdí, že ak by bola vojna plánom Pekingu, existovali by spoľahlivé náznaky, že sa blíži, vrátane prudkého nárastu výroby rôznych rakiet, raketových striel a kľúčovej munície, čo by si všimli medzinárodní vládni aj mimovládni pozorovatelia. Tvrdí tiež, že Čína by podnikla viditeľné kroky na izoláciu svojho hospodárstva, armády a kľúčových priemyselných odvetví od narušenia a sankcií a začala by psychologicky pripravovať obyvateľstvo na náklady vojny. Ako poznamenáva Culver, zatiaľ sa takéto náznaky neobjavili.

Aj keď sme možno neboli svedkami mobilizácie, ktorá by naznačovala známy dátum začiatku vojny, Si je zjavne odhodlaný viesť takúto vojnu v blízkej budúcnosti, čo naznačuje aj spôsob, akým bolo zložené nové politbyro a ÚVK.

Jednou zo slávnych vojenských doktrín Mao Ce-tunga bolo, že nikdy sa nemá bojovať v bitkách, na ktoré armáda nie je pripravená alebo si nie je istá svojou schopnosťou zvíťaziť. Vo vojne však často ide o výnimky. Adolf Hitler by bol najradšej začal druhú svetovú vojnu v roku 1941, keď už bolo Nemecko plne pripravené. Avšak zúfalá hospodárska situácia Nemecka a poplach, ktorý spustili Spojené kráľovstvo a Francúzsko v reakcii na nemeckú agresiu, prinútili Hitlera začať inváziu o osemnásť mesiacov skôr, ako plánoval. Podobne nie je vylúčené, že Si by začal útok skôr, ako bude Čína plne pripravená, ak by videl príležitosť, ktorá by podľa neho poskytla strategickú výhodu, napríklad tým, že by zaskočil zvyšok sveta, využil chaos a rozptýlenie v iných krajinách.

ČKS tvrdí, že má tri magické zbrane potrebné na víťazstvo: populistickú cestu, ozbrojený boj a skryté vojny. Spomedzi týchto troch zbraní je skrytá vojna najmocnejšia, pretože môže iniciovať a šíriť chaos a potom poraziť týchto oslabených a rozptýlených nepriateľov. Amerika a Taiwan by mali byť v stave vysokej pohotovosti pred takýmito operáciami, najmä počas roku 2024, keď sa v oboch krajinách uskutočnia dôležité prezidentské voľby.

sdílet na